FF-Street
6. března 2010 v 20:16 | KikusQa
Tak pridávam dalšiu časť Street. Je to asi tá dlhá najdlhšia časť Street akú som kedy napísala hh. KOmentáre pls
Všetci sme vystúpili a vošli dovnútra. Na prízemí čakala kapela. Chalani sa pozdravili s kapelou, Lisa samozrejme tiež, Greg ju objal a zatočil ňou vo vzduchu. "Ahoj Garbo" pozdravila Lisa. "ahoj Lisa dievča, že sa nám tu aj ukážeš ten tvoj Rob ti nedá vydýchnuť" povedal Greg. "Ale Greg nepreháňaj, Rob mal 3 týždne voľno tak sme šli do Anglicka za jeho rodinou a trošku povymetať anglické krčmičky" odpovedala.
2. ledna 2010 v 17:49 | KíkusQa
Po neviem akom dlhom čase pridávam časť Street, ale no musela som a mám napísaný kúsok 9 a tiež mám napísanú jednu celú jednorázovku a potom polku dalšej. Píšte komentáre!
Na druhý deň som zobudila na krik ktorý sa ozýval z kuchyne. Rýchlo som sa postavila z postele a zbehla som dolu. V kuchyni na stoličke stála Lisa a vrieskala na plné hrdlo. Ja som stále vo dverách a rehotala sa na nej. "Čo tam stojíš pomôž mi, je tam myš" kričala na mňa. Išla som ku Lise a pod stoličkou som videla gumenú myš. Zdvihla som myš a povedala som "tohto sa bojíš? ukázala som jej gumenú myš. Zrazu som za sebou počula niekoho rehotať sa. Otočila som sa a videla som Roberta a nejakého chalana smiať sa na plné hrdlo. "To si tam dal ty?" spýtala som sa. "Ja nie to Kellan" odpovedal Robert a ukázal na chalan vedľa seba. "Kellan, Robert pripravte sa na skorú smrť" zakričala Lisa a začala ich naháňať.
29. října 2009 v 13:55 | KikusQa
HUrá konečne som sa dokopala k dalšej časti. Dúfam že vám bude páčiť v dalšej bude aj JB.
Sadli sme s riaditeľkou do auta, riaditeľka naštartovala a vybrali sme sa na letisko. Na letisko sme prišli asi za hodinu bo v Ba neboli zápchy. Na letisku sme vybavili všetky potrebné veci a sadli sme si na stoličky v hale. Keď som ohlásili že cestujúci do L.A. majú nastúpiť postavila som sa a riaditeľka ma objala. Mám hu rada aj keď nemá ani 30 je fajn. "pani riaditeľka veľmi vám ďakujem za všetko čo ste pre mňa urobili" povedala som. "Nemám zač Tanja, urobil som to rada" odpovedala. "Dovidenia" rozlúčila som sa. "Ahoj" odpovedala mi a ja som nastúpila do lietadla. Letušky mi ukázali kde si mám sadnúť. Vedľa mňa nikto nesedel no možno niekto nastúpi v Paríži. Kým sme vzlietli musela som si vypnúť notebook, i pod a mobil.
6. července 2009 v 18:15 | KikusQa
Tak 5. časť dúfam že sa bude páčiť :)
Videla som že v jedálni bolo kopu deciek z domova, všetci moji kamoši a kamošky atd. Zrazu som zbadala ako ku mne beží Niki. "Všetko najlepšie Tanja" povedala a objala ma. "Tu máš darček" pokračovala rýchlo a podala mi darček. "Oh moc ti ďakujem Niki" povedala som. "Nemáš zač ale otvor ho hneď" odpovedala Niki. "Dobre povedala som a otvorila som darček. Boli to 2 albumy, CD Demi Lovato a Nana Kitade. "Wow kde si ich zohnala, tie CD som hľadala večnosť" povedala som. "mám svoje zdroje " odpovedala. "Pod ideme za ostatnými" povedala som. Vybrali sme a za ostatnými kamošmi a nakoniec za riaditeľkou ktorá nás privítala milým úsmevom. "Ahoj Tanja ako sa ti páči oslava spýtala sa riaditeľka. "Je to skvelé, ďakujem" dopovedala som.
KLIK CČ
23. června 2009 v 19:03 | KikusQa
Ahoj tak po dlhom čase sem pridávam dalšiu časť vlastne už mám napísanú aj 5. časť no tá tu bude asi približne nabudúci týždeň, no ešte neviem tak čitajte a dajde komentáre!! :)
"Čože" vyhŕkla Niky. "Sťahujem sa do L.A. ku mojej tete lebo v domove už nemôžem bývať" zopakovala som. "Ale prečo predsa musí existovať iné riešenie" kričala Niky. "Niky ja nemám kde bývať, musím ísť do Ameriky" povedala som smutne. "Nie ty nemôžeš odísť, ja niečo vymyslím, zatiaľ by si mohla bývať u nás" odpovedala Niky. "Nie Niky odídem do L.A., neboj sa budem ti písať a odlietam až deň po svojich narodeninách" vysvetlila som jej. "Fajn ale dovtedy budeš bývať každý deň so mnou" povedala smutne Niky. "Jasné" odpovedala som a objala som ju- "Hurá" povedala Niky veselšie vymanila sa mi z objatia. "Tak pod pozývam ťa na zmrzlinu" povedala som. "To sa nedá odmietnuť" odpovedala a vybrali sme sa na zmrzlinu. Po hodine sedenia v cukrárni a kecania som sa postavila a povedala som "Ja musím už ísť, nechceš mi ísť pomôcť zlepiť plagáty a začať baliť nejaké veci?" "No jasné" odpovedala Niky a tiež sa postavila. Vybrali sme sa s Niky do domova, do mojej izby. "Tak čím začneme" opýtala sa Niky. "zlepme zo stien plagáty" odpovedal som. "Fajn povedala niky a pustili sme sa do práce. Keďže skoro všade boli plagáty trvalo nám to asi dve hodiny. Keď sme skončili sadli sme si na posteľ a vytiahla som tajnej zásoby chipsy a začali sme jesť. "Ja by som už mala ísť" povedala Niky. "ale nechoď však je oba 6 hodín" presvedčovala som ju. "Nemôžem mama ma zabije" odpovedala. "Tak ahoj" rozlúčila som sa. "Ahoj" odpovedala a odišla. Ďalšie dni som trávila s niky. Chodila sme von, na zmrzlinu, na môj nový i pod sme dávali pesničky a tak.
16. května 2009 v 20:21 | Kikusqa
Tak pridávam sem dalšie časť dúfam že sa vám páči.:)):):
Rýchlo som dobehla k riaditeľkinej kancelárii a zaklopala som. Z vnútra sa ozvalo staré známe "Ďalej." Vošla som dnu a povedala som "Dobrý deň pani riaditeľka mám pre vás dôležitú novinu." "Dobrý deň Tanja o akú novinu ide?" povedala riaditeľka. "Napísala som obidvom mojim tetám a obe mi odpovedali, bohužiaľ k tete do Nemecka ísť nemôžem bo je v kóme a do Ameriky môžem ísť kedy len chcem mám voľnu letenku do L.A" odpoviem jej. "Výborne Tanja veľmi rýchlo si si to zariadila" pochválila ma riaditeľka.
"Ďakujem a chcela by som vás poprosiť o malú pomoc" povedala som. "Akú" opýtala sa riaditeľka. "Môžem sa na vašom počítači, na internete pozrieť najbližšie lety do L.A.?" opýtala som sa. "Tanja pri inom prípade by som konala inak ale môžeš" odpovedala a usmiala sa. "Ďakujem vám veľmi pekne" zaďakovala som. "Nemáš začo a teraz si už sadni za ten počítač" povedala. Rýchlo som si sadla za počítač a vyhľadala som si Google. "Napísala som si "Odlety od L.A." a vyhľadalo mi to stránku na ktorej boli všetky lety do L.A.
Zistila som že deň po mojich narodeninách je let o 14:00 tak som sa preň rozhodla. "Pani riaditeľka rozhodla som sa pre let ktorý ide deň po mojich narodeninách" povedala som riaditeľke
a postavila som sa od počítača. "Dobre Tanja máš šesť dní na balenie a v deň letu ťa sama odveziem na letisko" povedala mi riaditeľka. "Ďakujem" povedala som a odišla som z miestnosti. Ponáhľala som sa do svojej izby. Keď som dorazila oprela som sa o dvere a mlčky som sa pozerala na svoju izbu kde som bývala 14 rokov svojho ešte pomerne krátkeho života. Na chrbte som cítila som cítila papier. Bol to veľký plagát japonského speváka Miyaviho. "Mala by som začať z balením ale to má do zajtra čas" pomyslela som si "ale mala by som povedať svojej najlepšej kamoške Niky že odchádzam do Ameriky." Obliekla som si mikinu a vyšla som von za Niky. Pred domovom som vybrala môj starý mobil a vytočila som Nikine číslo. Z mobilu sa ozval veselý hlas "Ahoj Tanja čo chceš?" "Ahoj Niky potrebujem sa s tebou porozprávať mohli by sme sa stretnúť pred zmrzlinárňou za 10 minút" povedala som jej. "Jasné uvidíme sa ahoj" povedala Niky. "Ahoj" povedala som a zrušila som hovor. Pomaly som sa vybrala k zmrzlinárni. Nebolo to ďaleko tak som tam prišla o niečo skôr. Povedala som si že si dám nejakú zmrzlinu. Vybrala som k predavačke a vybral som si banánovú a jablkovú. Moje najobľúbenejšie.
ZA dve minúty dorazila Niky. Už z pätnástich metrov ju bolo počuť kričať "Ahooooooooooooooooooooooj". Odpovedala som jej rovnako hlasným Ahooooooooooooooj. "Niky musím ti povedať niečo dôležité" začala som. "A čo" povedala Niky. "Sťahujem sa do L.A." povedala som. "Čože" vyhŕkla Niky.
9. května 2009 v 16:04 | Kikusqa
Každý deň som chodila len čo prišla poštárka po poštu, ale márne ani na štvrtý deň nič neprišlo. Je sobota idem sa pozrieť pre istotu do schránky. "Áno" zakričím na cely domov. Prišiel mi list z Nemecka. Rýchlosťou 230 km za hodinu sa rútim do svojej izby. Len čo som tam rýchlo roztrhám obálku a začnem čítať: "Milá Tanja, píšem ti ja tvoj strýko Joseph a nie tvoja teta Danielle. Určite sa pýtaš prečo, je to preto lebo Danielle mala autonehodu a je v umelom spánku. Musím ti oznámiť že nemôžeš u nás teraz bývať lebo lekári Danielle prebudia do konca tohto týždňa bude dosť ťažké starať sa o ňu. Prepáč mi to a želám ti všetko najlepšie k tvojim narodeninám. V balíku ti posielam darček k narodeninám. Ešte raz všetko najlepšie ti želá Tvoj strýko Joseph." Keď dočítam list musím si sadnúť. Teta Danielle mala nehodu teda mi zostáva už len teta Lisa alebo bývať na ulici. "Mala by som si zájsť po ten balík od strýka Josepha" pomyslím si. "Zájdem si poň hneď" poviem i sama pre seba. Zoberiem peňaženku a idem. Cestou si kúpim lízanku a idem ďalej. Keď prídem na poštu opýtam sa poštárka za okienkom čo má pre mňa balík a tá odpovie: "Áno máte tu balík z Nemecka a list z Ameriky, prišiel len pred chvíľou." "To je super" poviem. Prevezmem balík a rýchlo sa ponáhľam späť domov. Len čo prídem do domova, ponáhľam sa do svojej izby. Len čo prídem do izby hodím balík a list na posteľ a posadím sa vedľa nich. Rozmýšľam čo otvoriť ako prvé. Rozhodnem sa pre balík, uvidíme čo mi strýko Joseph poslal na narodeniny. Roztrhnem škatuľu a vidím že strýko Joseph mi posiela úplne nový i pod. "To je super" poviem nahlas. Teraz prišiel na rad list od tety Lisy. Nedočkavo otvorím list a začnem čítať" Milá Tanja, prajem Ti všetko najlepšie k tvojej 18-tke. Pozývam Ť a ku mne do Ameriky, bohužiaľ nemôžem prísť po Teba na Slovensko
lebo mám v práci rušno. Však to poznáš. V obálke nájdeš letenku do Ameriky, odlietaš kedy budeš chcieť letenka je platná na každý let do L.A..
príď prosím Ťa čo najskôr po obdŕžaní tohto listu prečo to ti vysvetlím až v na letisku.
Tvoja teta Lisa." "Super" vykríknem. "Mala by so ísť povedať riaditeľke" pomyslím si a rozbehnem sa do riaditeľkinej kancelárie.
4. května 2009 v 19:18 | kikusqa
Znovu dakujem Iwči za napády!!
Ten čas ,ale letí. Ešte týždeň a mám osemnásť. "Asi by som sa mala skontaktovať s tetou Lisou alebo tetou Danielle," premýšľam a pri tom sa zhypnotizovane dívam do zeme. Už nad tým rozmýšľam asi hodinu. Zrazu niekto zaklope. "Ďalej," zakričím a dnu vojde asi tak dvanásťročné dievča a oznámi mi: "Pani riaditeľka odkazuje že máš prísť do jej kancelárie." "Kedy?" opýtam sa. "Teraz," odpovie a odíde z miestnosti. "Čo odo mňa chce?" pomyslím si. "Možno sa budem musieť odsťahovať hneď," rozmýšľam ďalej a vstanem z postele. Vyberiem sa do riaditeľkinej kancelárie. Celou cestou rozmýšľam čo odo mňa chce.
Konečne som tu. Zaklopem a z miestnosti sa ozve ťahavé "ďalej." Vstúpim dnu a poviem: "Dobrý deň pani riaditeľka, vraj ste ma volali." "Ahoj Tanja, áno volala som Ťa," odpovie pokojne riaditeľka. "Vieš Tanja o týždeň máš 18 a tu to chodí tak však vieš ako," pokračuje . "Áno viem," odpoviem. "Po Tvojich narodeninách Ti dám ešte týždeň kým si nájdeš nejaké ubytovanie alebo sa skontaktuješ so svojou rodinou," dodá riaditeľka. "Ďakujem vám veľmi pani riaditeľka," poďakujem. "Nemáš za čo ale už chod," povie mi a čaká kým odídem. "Dovidenia," poviem riaditeľke a vyjdem na chodbu. Rýchlo idem do svojej izby. Tam sa hodím na posteľ a začnem rozmýšľať. "Mala by som napísať tete Lise a tete Danielle" pomyslím si. Vytiahnem zo zásuvky papier a začnem písať: "Milá teta Danielle, píšem ti preto lebo už za pár dní mám 18 a budem musieť odísť z detského domova. Preto ťa prosím či by som nemohla pár dní kým si nenájdem prácu a byt, bývať u Teba. Prosím ťa odpíš mi do 7 dní aby som sa mohla podľa toho zariadiť. Ďakujem, tvoja Tanja." Potom vytiahnem druhý papier a začnem písať: "Milá teta Lisa, píšem ti preto lebo už za pár dní mám 18 a budem musieť odísť z detského domova. Preto ťa prosím či by som nemohla pár dní kým si nenájdem prácu a byt, bývať u Teba. Písala som aj tete Danielle a uvidíme ktorej z vás to bude vyhovovať. Odpíš prosím ťa čo najskôr. Už vopred Ďakujem, tvoja neter Tanja." "Tak a ešte odoslať a je to" pomyslím si. Mala by som zohnať nejaké obálky" poviem sama pre seba. Otvorím ešte raz zásuvku a prehrabem je trochu, nakoniec nájdem 2 obálky. Na prvú napíšem adresu tety Danielle a na druhú adresu tety Lisy. Vložím listy do obálok a zalepím ich a vyberiem si peňaženku. Oblečiem sa do vetrovky a idem
4. května 2009 v 18:37 | Kikusqa
Ahojte pridávam sem svoju dalsiu poviedku. Pomáhala mi ju písať Iwča ktorej za to moc dakujem. Dúfam že sa vám bude páčiť.
Volám sa Tanja. Je mi už sedemnásť. Rodičov nemám a preto žijem v detskom domove. Mám tu veľa kamarátov a celkom som si tu už zvykla. Jediný problém v mojom živote je to, že som už skoro plnoletá a tu to chodí tak ,že ked niekto z nás dovrši osemnásť bude musieť z domova odísť. Lenže ja nemám vôbec žiadnu rodinu ani peniaze. Navyše bývam na slovensku kde sa nedá dobre zamestnať. Mojou jedinou rodinou je teta Danielle v Nemecku a teta Lisa v USA,presnejšie v L.A. Bude to pre mňa ťažké ,ale budem to musieť zvládnuť.