NO rozhbelhla som novú FF-ku! Mám napísané 3 časti a niečo v štvrtej tak som sa rozhodla dať sem aspoň jednu kapitolu. Dúfam že sa vám bude páčiť!
1. časť
Caroline
"...príde k nám vzácna návšteva, hudobná skupina Jonas Brothers vybrala 500 000 dolárov pre detské
domovy po celých USA a náš domov bol vybraný a dostane čiastku z vybraných peňazí. Zajtra o deviatej ráno prídu osobne Jonas Brothers a odovzdajú nám čiastku o veľkosti 2500 dolárov..."rozprávala riaditeľka. "Prečo oni? To nikto na svete nie je normálny, kto by dal peniaze pre detské domovy rozmýšľala som. "Hej Caro ideme skejtovať ideš tiež?" zavolal Max, tej najlepší chalan akého som v živote spoznala. "Jasné len si zbehnem po skejt" povedala som a vybehla som do svojej izby po svoj čierny skejt z veľkými bielymi hviezdami. Rýchlo som vybehla za chalanmi, ktorý ma čakali von. "Ideme" zavelila som a o pár minút sme boli v blízkom skejt parku. Dobre, že sme sa o to kto ukáže svoje triky prvý "ale, ale páni neviete, že dámy majú prednosť?" povedala som zo smiechom a a rozbehla sa k rampe. Chalani ma nenechali len tak a pridali sa. Takto sme skejtovali a vyvádzali dve hodiny. "Caro tie triky ti idú skvele, si the best! Dal by som ti aj pusu ale asi by si mi natiahla tak radšej nie." povedal mi Max. "Diky chalani ale musí byť niekto dokonalý" povedala som z rehotom. "Chalani už musím ísť aby som sa mohla vypariť zajtra" povedala som.
MAX
"Ja som do tej Caroline totálne zbláznený" pomyslel som si. "Hej kočka ani sa nerozlúčiš? zavolal som za odchádzajúcou Caro. Caro sa otočila a objala ma "Drž sa kočka vidíme sa zajtra alebo prídeš večer do Dance UP-u? povedal som jej. "Ak sa mi podarí zdrhnúť tak prídem, zavolaj mi poviem ti" povedala a už jej nebolo.
"Ja som do tej Caroline totálne zbláznený" pomyslel som si. "Hej kočka ani sa nerozlúčiš? zavolal som za odchádzajúcou Caro. Caro sa otočila a objala ma "Drž sa kočka vidíme sa zajtra alebo prídeš večer do Dance UP-u? povedal som jej. "Ak sa mi podarí zdrhnúť tak prídem, zavolaj mi poviem ti" povedala a už jej nebolo.
CAROLINE
"Dúfam, že sa mi podarí večer zdrhnúť, dnes to bude v Dance UP-e divoké" rozmýšľala som cestou domov. Práve som vchádzala do domova, keď ma zbadala vychovávateľka a práve tá, ktorá ma neznáša lebo som na ňu vyliala zelenú farbu. "Caroline Sommersová kde si bola" automaticky sa spýtala tým hrubým tónom. "V skejt parku" odpovedala som. "a prečo si nebola na výnimočnom oznámení, ktoré bolo o štvrtej?" vyštekla na mňa. "Ja som tam bola ale keď som počula kto príde odišla som" povedala som. "Prečo?" spýtala sa. Lebo kvôli nim som v tejto zasranej diere" zakričala som a s tečúcimi slzami som vybehla do svojej izby vyhrajúc na posteľ. "Caroline okamžite sa vráť lebo za tebou pošlem riaditeľku" ozývalo sa zdola. "Dajte mi pokoj" zakričala som a naplno sa rozplakala do vankúša. Plakala som do vankúša a vykašľala som sa na večeru "Kašlem na nich" pomyslela som si. "Caroline môžem vstúpiť?" ozvalo sa spoza dverí. "Nie dajte mi pokoj" zakričala som a hodila som jeden z vankúšov do dverí. Dvere sa aj tak otvorili "Caroline môžem? povedala usmiate riaditeľka. "AJ tak už ste tu" povedala som a odvrátila som sa. "Caroline čo sa stalo?" spýtala sa riaditeľka. "Nič dajte mi pokoj" odvrkla som. "Ja vidím, že ti niečo je tak odpovedz" povedala. "Tak dobre. Otec tých idiotov mal autonehodu z mojimi rodičmi a oni to neprežili" povedala som a po tvári mi zase začali tiecť slzy. "jedine čo mi zostalo sú bankové kontá a nejaké maličkosti a oni majú to hlavné, lásku rodičov" povedala som s plačom. "Poď ku mne" povedala riaditeľka a objala ma. "To nie je fér! Neznášam ich!" vzlykla som. "Nenávisť nič nevyrieši, zabudni na to" hovorila a prechádzala mi dlaňou po vlasoch. "Je ti lepšie?" spýtala sa." Áno je mi lepšie, ale prosím nenúťte ma tam byť dlhšie ako pol hodinu" poprosila som. "Dobre ale ukáž sa tam, aby ostatné deti neprotestovali" povedala. "Caroline?" "Áno" odpovedala som, "Musím ti niečo povedať" povedala z obavami. "Dobre hovorte" hnusní idioti a v živote sa s nimi nebudem baviť" povedala som. "Nechcem ťa k ničomu nútiť ale ak sa s nimi neporozprávaš nedostaneme od nich peniaze" povedala zo smutnými očami. "Dobre porozprávam sa s nimi ale len 5 minút ale už choďte" povedala som. "Dobre idem a ďakujem" povedala a odišla. Počkala som kým nebudem počuť riaditeľku na chodbe a vybehla som do kúpeľne, ktorú obývam z ďalšími dievčatami osprchovať sa. Rýchlo som sa odlíčila a osprchovala a vrátila sa spať do svojej izby a ľahla som si a skoro okamžite som zaspala.
Viem ze mi za toto vynadas ale mne sa to velmi nechce rozpisovat
Moj nazor uz poznas takze to skratim dobry napad a co sa tyka kritiky ty vies co mi trosku vadilo ale inak vazne dobre
dalsiu kapitolu prosim
